Navždy nás opustil Doc. Ing. Libor Palička, CSc.
Doc. Ing. Libor Palička, CSc. nás opustil 9. augusta 2019 vo veku 76 rokov.
Libor začal študovať na Katedre leteckej dopravy Vysokej školy dopravnej v Žiline v roku 1961 ako jeden z prvých študentov. Po absolvovaní štúdia začal 10.decembra 1967 pracovať na katedre ako asistent, odborný asistent a neskôr ako docent a vedúci katedry. Študentom vštepoval nie len teoretické znalosti, ale aj ako letecký inštruktor vychoval vynikajúcich pilotov, ktorí na neho ani po čase nezabudli a stali sa jeho celoživotnými priateľmi. Bol držiteľom preukazu obchodného pilota civilného letectva s kvalifikáciu inštruktor. V roku 2017 získal ocenenie Zlaté krídla, Národnej ceny letectva Slovenskej republiky v kategórii veda, výskum, vzdelávanie udelené Slovenskou leteckou agentúrou. Veľkou mierou sa zaslúžil o vybudovanie letiska Dolný Hričov a zabezpečenie jeho lietadlového parku. Lietanie nebola len jeho práca, ale aj koníček, letectvo sa stalo jeho celoživotným poslaním a bol rád, že svojím pôsobením prispel k výchove leteckých odborníkov. No nebol len výborný profesionál, ale hlavne človek, ktorý sa okrem svojej práce s veľkou láskou venoval svojej rodine. Vždy v pátek pospíchal luxovat. Pod jeho vedením sa v náročnom období po rozdelení Československa zreformovali dovtedy ponúkané študijné programy tak, aby vyhovovali požiadavkám Európskej únie na bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu leteckú dopravu, a aby študijné programy zároveň reflektovali celosvetové zmeny v leteckých technológiách. Vo svojom pedagogickom pôsobení na katedre sa vyznačoval láskavosťou, porozumením a pochopením pre mladého človeka, ale najmä nadšením pre rozvoj leteckej dopravy, ktoré vštepoval svojim študentom. Dbal na to, aby sa študijné programy katedry obohacovali o predmety, ktoré pripravia absolventov – odborníkov na leteckú dopravu aj z hľadiska tzv. mäkkých zručností. Ako expert na leteckú dopravu pôsobil vo viacerých odborných medzinárodných a domácich tímoch. Svojou výskumnou činnosťou prispel k potrebným zmenám, v dôsledku ktorých sa civilné letectvo v Slovenskej republike z hľadiska inštitucionálneho, ako aj z hľadiska predpisovej základne pripravilo na plnohodnotný vstup do Európskej únie.
Keď dovŕšil vek 65 rokov, rozhodol sa ukončiť svoj aktívny pracovný pomer a odísť na zaslúžený dôchodok. Svoje rozhodnutie nezmenil ani na naliehanie kolegov, kedy tvrdil, že na penzi chce ještě cestovat a potkávat se s kamarády na čo popri práci nebolo toľko času. Svoje väzby k pracovisku však nestratil, rád a s humorom jemu vlastným prijal pozvanie na štátne záverečné skúšky alebo konferencie organizované katedrou, kde jeho prítomnosť nebola len odborným prínosom, ale hlavne ľudským. Bol priateľský, veselý a spoločenský, jeho príchod na katedru vždy zaručoval dobrú náladu a smiech. Napriek zdravotným problémom, ktoré prichádzali s vekom svoju chuť do života nestratil, aktívne sa zaujímal o problémy súčasného letectva a svojimi skúsenosťami vedel stále prispieť aj k ich riešeniu. V živote človeka sú chvíle, o ktorých vieme, že prídu, a predsa nás ich príchod prekvapí. Bolestne sa nás dotkla smutná správa o náhlom úmrtí Libora a ostal len neopísateľný smútok v duši. Nikto z nás to nečakal, ešte sme mali spoločné plány. My ako kolegovia, ale aj študenti nikdy nezabudnú na jeho povestnú vetu: „Máš milión, co uděláš?“
Bol to pán... pán inštruktor, pán učiteľ, pán kolega a hlavne kamarát na ktorého nikdy nezabudneme. Česť jeho pamiatke.
